Plnenie zo zmluvy

V súčasnosti sa čoraz častejšie stretávame s uzavieraním spotrebiteľských zmlúv za použitia prostriedkov diaľkovej komunikácie. Tento spôsob zmluvnej negociácie môže mať však mnohé úskalia, ktoré súvisia so samotným plnením z takto uzavretej spotrebiteľskej zmluvy.Predpokladajme prípad kedy došlo k účinnému uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy na diaľku a to prostredníctvom elektronických prostriedkov komunikácie. Túto fiktívnu situáciu obohaťme ešte účasťou jedného synalagmatického prvku a to zaplatením ceny za tovar v prospech daného dodávateľa vopred. Takýmto spôsobom došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle jedného zo spotrebiteľských predpisov, ktorým je zákon č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ZoPZP), ďalej zákona o elektronickom obchode (Zákon č. 22/2004 Z. z. Zákon o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.)  ako aj v zmysle Občianskeho zákonníka. Zaplatením ceny za tovar došlo k splneniu povinnosti kupujúceho predpokladanom §588 OZ, kedy kupujúci je povinný zaplatiť predávajúcemu dohodnutú cenu a predmet kúpy si prevziať.

Čo však v prípade ak k prevzatiu dôjsť nemôže?
Okolností nemožnosti prevzatia tovaru si touto cestou dovolíme upraviť  výhradne na situáciu, kedy je tovar prevzatý kupujúcim prostredníctvom zaslania. Máme teda situáciu, kedy si spotrebiteľ objednal tovar prostredníctvom internetu, zaplatil zaň a očakáva jeho doručenie. Ustanovenia Občianskeho zákonníka vymedzujúce kúpnu zmluvu ustanovujú predávajúcemu povinnosť odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu. Nakoľko anticipujeme prípad spotrebiteľskej zmluvy, pristupuje k jej realizácii aj ustanovenie §13 ZoPZP na základe ktorého je predávajúci povinný objednávku spotrebiteľa splniť do 30 dní od jej doručenia. Ako už bolo vyššie spomínané, v danom prípade predpokladáme výkon plnenia dodávateľa prostredníctvom zaslania tovaru. Samotné zaslanie tovaru je len spôsobom jeho odovzdania kupujúcemu. V tejto súvislosti je však treba aj napriek tomu pamätať na ustanovenie §594 OZ, ktoré uvádza, že: „Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak. Na základe tohto ustanovenia tak dôjde k splneniu predajcovej (dodávateľovej) povinnosti odovzdať kupujúcemu predmet kúpy už v okamihu jeho dania na prepravu. Táto téza platí aj v prípade, že kupujúci tovarom v danom okamihu (a celkom logicky) disponovať nemusí. Stačí, že splneniu predajcovej povinnosti odovzdať kupujúcemu predmet kúpy bolo na základe §594 OZ učinené zadosť. V tomto prípade tak k zachovaniu platnosti zmluvy dôjde aj posledný tridsiaty deň plynutia lehoty na splnenie objednávky v zmysle §13 ZoPZP.

Zdanlivo ľahko čitateľná situácia sa začína komplikovať v okamihu, kedy kupujúcemu (spotrebiteľovi) tovar nie je doručený. Lehota na splnenie  objednávky v prípade spomínaného typu zmluvy je definovaná alternatívnym spôsobom. A síce na prvom mieste stojí vzájomná dohoda o lehote na splnenie objednávky medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ktorá je však v prípade jej absencie nahradená už spomínanou zákonnou 30 dňovou lehotou na splnenie
objednávky (§ 13 ZoPZP).

V prípade dojednania zmluvnej alebo existencie zákonnej lehoty na splnenie objednávky je dodávateľ viazaný jej dodržaním voči spotrebiteľovi. V prípade jej
nedodržania sa dodávateľ dostáva do omeškania. Predpokladaný prípad synalagmatického záväzku, kedy došlo k splneniu povinností kupujúceho v prospech dodávateľa, no k včasnému splneniu povinností dodávateľa voči spotrebiteľovi nedošlo len posilňuje postavenie spotrebiteľa počas trvania stavu omeškania dodávateľa, inak pomenovaného ako omeškanie dlžníka. V takomto prípade sa vyžaduje subsidiárna aplikácia Občianskeho zákonníka, kedy sa na omeškanie dlžníka použijú ustanovenia §517 a nasl.

Samotné omeškanie dlžníka je definované §517 OZ ako moment, kedy dlžník svoj dlh riadne a včas nesplní. Zákon v tomto ustanovení tiež definuje aj okamih nadobudnutia práva na zrušenie zmluvy formou odstúpenia zo strany veriteľa. Toto právo je ale podmienené udelením dodatočnej primeranej lehoty poskytnutej dlžníkovi, po ktorej márnom uplynutí vzniká veriteľovi právo od zmluvy odstúpiť. Pojem odstúpenie je definovaný §48 OZ, ktorý ustanovuje, že „Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.“

Nakoľko predpokladáme zaplatenie ceny za tovar ešte pred momentom jeho odovzdania dodávateľom, zánikom záväzku a teda aj právneho titulu na prijatie plnenia poskytnutého kupujúcim dôjde k bezdôvodnému obohateniu zo strany dodávateľa. Ustanovenie §457 OZ na tento prípad pamätá a ustanovuje povinnosť každého z účastníkov vrátiť druhému všetko, čo podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy dostali. Keďže v danom prípade došlo k plneniu iba zo strany spotrebiteľa, vzniká táto povinnosť výhradne dodávateľovi.

Na tomto mieste sa však ponúka otázka smerujúca k času plnenia t.j. vrátenia ceny za tovar. V zmysle §563, ktorý ustanovuje, že: „Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.“ Tu však vyvstáva otázka, či čas určený na plnenie, (v danom prípade vrátenie ceny za tovar dodávateľom) nie je možné analogicky posudzovať podľa ustanovenia §12 ZoPZP. Toto ustanovenie zohľadňujúce právo spotrebiteľa na vrátenie ceny zaplatenej za tovar upravuje povinnosť vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za tovar najneskôr v lehote 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. S ohľadom na dôvod odstúpenia od zmluvy uvedený v tomto ustanovení, ktorým je najmä právo bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy do siedmich pracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby sa nazdávame, že takéto analogické použitie v tomto prípade nie je odôvodnené. Preto v danom prípade opäť aplikujeme ustanovenia Občianskeho zákonníka §563, v zmysle ktorého má dlžník splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Tu už nastupujú účinky omeškania dlžníka s plnením peňažného záväzku, kedy veriteľovi patrí popri plnení samotnom (istina) aj právo požadovať od dlžníka úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ).

Čierna diera práv spotrebiteľa?

V horeuvedenej rozprave sme sa venovali nesplneniu objednávky v zmysle §13 ods. 1 ZoPZP. Čo ale v prípade, ak došlo k odoslaniu tovaru, ale nedošlo k jeho doručeniu?

Predpokladajme prípad, kedy si dodávateľ plnohodnotne plní svoje povinnosti voči spotrebiteľovi, a to tak že tovar skutočné má a dá ho v čase určenom na splnenie objednávky na odoslanie. Spotrebiteľ napriek tomuto zmluvne predpokladanému postupu tovar nedostane t.j. nie je mu tovar doručený. Po uplynutí lehoty na splnenie objednávky kontaktuje dodávateľa ohľadom vyrozumenia o stave objednávky. Toto vyrozumenie je podstatné z hľadiska oboznámenia spotrebiteľa s tým, či tovar nebol daný už spomínaný tridsiaty deň
plynutia lehoty na splnenie objednávky na prepravu a či teda tovar nie je v procese zasielania. Predpokladajme teda, že dodávateľ vyrozumie spotrebiteľa o skutočnosti, že tovar dal riadne a včas na prepravu, čo je schopný preukázať podacím lístkom. Napriek presvedčeniu o riadnom a včasnom splnení povinností zo strany dodávateľa sa celkom zjavne jedná o klamlivý dojem.

V prípade dania tovaru na prepravu, by bola podmienka ustanovená §594 OZ (§ 594 OZ „Ak má predávajúci predmet kúpy odoslať na miesto splnenia alebo určenia, platí, že vec bola odovzdaná v čase, keď bola odovzdaná na prepravu, pokiaľ nebolo dohodnuté inak.“) splnená plnohodnotne, avšak len v prípade, že by zásielka dorazila na miesto určenia. Je otázne, čo je možné chápať pod dorazením zásielky na miesto určenia, no nazdávame sa, že najvhodnejšie v záujme oboch zmluvných strán bude chápať to v najreštriktívnejšom zmysle a síce ako „možnosť zásielku prevziať“. V prípade zaslania poštou je to okamih vhodenia Oznámenia o uložení zásielky do schránky jej adresáta. V danom prípade kedy k oznámeniu u uložení zásielky ani nedošlo, nebola splnená ani podmienka §594 OZ. Odpoveďou na otázku prečo k tomu nedošlo je posúdenie celého plnenia záväzku zo strany dodávateľa.

Spotrebiteľ uzavrel s dodávateľom spotrebiteľskú zmluvu o kúpe tovaru. Tejto zmluve zodpovedá povinnosť dodávateľa tovar odovzdať a kupujúcemu povinnosť tovar prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú cenu. Zákulisným prvkom realizácie tejto kúpnej zmluvy je ale prvok súčasne pristupujúci k jej splneniu, ktorým je zmluva o preprave veci (Ustanovenie § 610 a nasl. Zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len Obz.)). V zmysle ustanovení o zmluve o preprave veci sa touto zmluvou dopravca zaväzuje odosielateľovi, že prepraví vec (zásielku) z určitého miesta (miesto odoslania) do určitého iného miesta (miesto určenia), a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné). Zákon spôsob  vykonania prepravy definuje v ustanovení §617 ObZ., tak že povinnosťou dopravcu je vykonať prepravu do miesta určenia s odbornou starostlivosťou v dohodnutej lehote, inak bez zbytočného odkladu. Ak je dopravcovi známy  príjemca zásielky, je povinný doručiť mu zásielku, alebo ak má podľa zmluvy príjemca v mieste určenia zásielku vyzdvihnúť, oznámiť mu ukončenie prepravy. Tento zmluvný prvok v podobe spomínanej zmluvy o preprave veci je však zmluvným vzťahom medzi dodávateľom tovaru a dopravcom povereným na prepravenie veci určenej spotrebiteľovi. Nejde však o právny vzťah, z ktorého by bol zaviazaný spotrebiteľ, avšak o právny vzťah medzi dvoma samostatnými osobami, z ktorého splnenia je spotrebiteľ oprávnený. Toto oprávnenie je práve výsledkom realizácie spotrebiteľskej zmluvy o kúpe
tovaru.

Ako už bolo vyššie spomenuté, právny vzťah splnenia spotrebiteľskej kúpnej zmluvydodávateľom je splnený v prípade dania tovaru na prepravu v zmysle §594 OZ. Avšak samotný predpoklad včasného a riadneho splnenia tejto zmluvy je naplnený až splnením parciálneho zmluvného článku- zmluvy o preprave veci. Samotné danie na prepravu ako splnenie záväzku ustanovené Občianskym zákonníkom nadobúda účinky splnenia záväzku až za predpokladu, že zaslanie bolo v zmysle zmluvy o preprave veci vykonané úspešne. S ohľadom na povahu danej veci je vhodné úspešným ukončením prepravy veci považovať minimálne okamih účinného oznámenia o doručení zásielky. V opačnom prípade adresát, (v danom prípade spotrebiteľ) nedisponuje ani len vedomosťou o tom, že sa daná preprava vôbec uskutočnila.

Práve účasť tohto parciálneho prvku v procese realizácie spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je uzavretie zmluvy o preprave veci vyvoláva účinky výhradne medzi zasielateľom (dodávateľom) a dopravcom. A teda v prípade nesplnenia zmluvy o preprave veci, v danom prípade nesplnením ustanovenia §617 ObZ., nastávajú účinky omeškania dlžníka (dopravcu) vyplývajúce z nesplnenia zmluvy o preprave veci. Táto skutočnosť má tak aj účinky vo vzťahu k splneniu spotrebiteľskej kúpnej zmluvy uzavretej elektronickými prostriedkami. Odpoveďou na otázku preukázania príčinnej súvislosti medzi doručením tovaru a nemožnosťou tovar prevziať, v prípade neúspešného priebehu prepravy veci je ustanovenie §614 OZ ods. 1, ktoré ustanovuje, že: „Ak je predávajúci podľa dohody s kupujúcim alebo podľa povahy veci povinný dodať vec na miesto určené kupujúcim, kupujúci je povinný prevziať vec pri dodaní. Nakoľko v danom prípade k dodaniu veci objektívne nedošlo, nemal spotrebiteľ ani povinnosť vec prevziať, čím nielenže nedošlo k omeškaniu spotrebiteľa, ale nedošlo ani k splneniu spotrebiteľskej kúpnej zmluvy zo strany dodávateľa.

Tieto skutočnosti majú na spotrebiteľský právny vzťah rovnaké účinky, ako keby objednávka nebola vôbec splnená. Spotrebiteľovi tak vzniká právo v zmysle §13 ZoPZP, podľa ktorého je dodávateľ ak nebolo dohodnuté inak, povinný splniť objednávku do 30 dní od jej doručenia. Po uplynutí tohto okamihu vznikajú spotrebiteľovi práva vyplývajúce z omeškania dlžníka s právom od zmluvy odstúpiť a požadovať vrátenie ceny zaplatenej za tovar ako následok nesplnenia spotrebiteľskej kúpnej zmluvy.

Autor: JUDr. Filip Petrinec