Abstrakt

Obsahové zameranie príspevku vychádza z ústavného práva,  má však určitý  interdisciplinárny charakter a zasahuje tak do viacerých oblastí práva najmä však práva medzinárodného. V určitých rovinách smeruje k multidisciplinárnemu či medzinárodnoprávnemu skúmaniu problematiky,(10) ktorej  koncept a právna úprava ostáva (nielen) v slovenskom právnom prostredí aj po rokoch odborných a laických diskusií do značnej miery nedokončená. Skúma však najmä procesnú stránku konania o ústavnej sťažnosti. Ťažiskovými právnymi predpismi sú popri Ústave Slovenskej republiky (12), zákon č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení  neskorších predpisov (13) ako aj ostatné všeobecne záväzné právne predpisy tak z oblasti verejného práva ako aj práva súkromného. Zámerom autorky príspevku  je poukázať na vybrané právne problémy, ktoré sa objavujú pri využití inštitútu ústavnej sťažnosti

Podanie ústavnej sťažnosti

Náležitosti podania ústavnej sťažnosti sa rozdeľujú na všeobecné, ktoré platia pre  všetky  návrhy  na  začatie  konania  pred  ústavným  súdom  a na  osobitné náležitosti potrebné  na  podanie ústavnej sťažnosti.

Všeobecnými náležitosťami  sú najmä označenie  Ústavného  súdu  Slovenskej  republiky so  sídlom v Košiciach. Je neprípustné, aby návrh  na  začatie  konania  bol   adresovaný  predsedovi ústavného  súdu  alebo  jeho  podpredsedovi  prípadne  niektorému inému  sudcovi.  Takým  návrhom  by  nemalo  začať  konanie pretože by to odporovalo ustanoveniu §  20  odsek  1  zákona  NR SR č.   38/1993  Z.  z.  o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení  neskorších predpisov ( ďalej len „zákon“).  Uvedený zákon nadobudol účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, z čoho vyplýva, že neposkytol jeho adresátom žiadnu dobu na oboznámenie sa s jeho obsahom. (4)

Navrhovateľ  musí  byť  označený spôsobom,  ktorý  vyplýva  zo  zákona,  z inej  právnej  skutočnosti (stanovy,  štatút),  alebo  zo  všeobecných  zvyklostí  pri  označovaní určitej  osoby. Označenie fyzickej osoby napr. zamestnanca obsahuje jeho meno, priezvisko, dátum narodenia, bydlisko a údaj o štátnom občianstve. (9)  Štátny  orgán,  orgán  verejnej  správy  a miestnej samosprávy, ktoré môžu byť aj zamestnávateľmi  sa  musí  označiť  v súlade  so  zákonnými  úpravami, ktoré  upravujú  postavenie  a pôsobnosť  takýchto  orgánov. (11) Právnické  osoby  sa  môžu  označovať  spôsobom,  ktorý  je predpísaný  v iných  súdnych  konaniach,  t.j.  obchodné mená,  sídla, miesto podnikania, identifikačné číslo, údaje o zápise v obchodnom alebo  inom  registri. (8) Ak  je  právnická  osoba  zriadená  zákonom, možno  spravidla  poukázať  aj  na  právnu  normu. Ďalšie  právnické osoby  treba  označiť  presným  názvom,  pod  ktorým  sú  evidované, alebo  ktorý  majú  zapísaný  v štatúte  alebo  v inej  právnej  listine zakladateľského významu. K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.

 

Návrh na začatie konania sa Ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

 

K návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom okrem prípadov ak to ustanovuje zákon V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred Ústavným súdom.  Ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o konaní pred ústavným súdom.

V zmysle ustanovenia § 21 odsek 1 zákona o konaní pred ústavným súdom  sú účastníkmi konania navrhovateľ a prípadne ten, proti komu návrh smeruje, ako aj osoby, o ktorých to ustanovuje zákon.  Do úvahy prichádzajú aj vedľajší účastníci konania. Ide o osoby, ktorým toto postavenie priznáva zákon, ak sa tohto postavenia nevzdajú. Majú v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania, konajú však iba sami za seba.

Štátne orgány alebo orgány územnej samosprávy ako účastníkov konania alebo vedľajších účastníkov konania na ústnom pojednávaní zastupuje nimi ustanovený zástupca. Ak nejde o zástupcu zákonodarného orgánu alebo o skupinu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky uvedenej v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 písm. a) zákona, zástupca musí mať vysokoškolské právnické vzdelanie. Ak je účastníkom konania súd, zastupuje senát jeho predseda.

Právna úprava garantuje fyzickým osobám  možnosť na ústnom pojednávaní alebo pri inom osobnom rokovaní používať svoj materinský jazyk. Trovy spojené s tlmočením znáša Ústavný súd.

 

            Konanie o ústavnej sťažnosti

Jedným z úvodných krokov ústavného súdu, je pridelenie návrhu konkrétnemu sudcovi, ktorý ak z obsahu podania zistí, že nejde o návrh na začatie konania, podanie odloží. O rozhodnutí o odložení podania písomne vyrozumie toho, kto sa s podaním obrátil na Ústavný súd. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

 

Podľa ustanovenia § 24 zákona návrh nie je prípustný, ak :

a) sa týka veci, o ktorej Ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené,

b) Ústavný súd v tej istej veci koná,

c) navrhovateľ sa ním domáha preskúmania rozhodnutia Ústavného súdu.

 

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak zákon neustanovuje inak. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá Ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže Ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. V prípade ak Ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

 

Platí, že ak sa návrh neodložil alebo neodmietol, prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí návrhu.  Pri prerokúvaní návrhov sa Ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa niektorý návrh týka, považuje za naliehavú.

 

Za účelom zabezpečenia spravodlivého konania (6), ustanovenie § 27 zákona osobitne rieši otázku zaujatosti sudcov ústavného súdu. Sudca je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Dôvody jeho vylúčenia je povinný oznámiť bez meškania predsedovi Ústavného súdu.

Aj účastník konania môže vyhlásiť, že niektorého zo sudcov odmieta pre jeho zaujatosť. Ak takéto dôvody  vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu o odmietnutí sudcu pre jeho zaujatosť vznikli v priebehu prvého ústneho pojednávania, môže ju účastník konania vyhlásiť bez zbytočného odkladu. Na neskoršie vyhlásenie o odmietnutí sudcu pre zaujatosť sa neprihliada a Ústavný súd už o ňom nerozhoduje.

 

Návrh vo veci, o ktorej rozhoduje Ústavný súd v senáte alebo v pléne, sa v súlade s rozvrhom práce prideľuje sudcovi ako spravodajcovi náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov schválených plénom Ústavného súdu tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia veci. Plénum Ústavného súdu schvaľuje aj rozvrh práce na každý rok najneskôr do 15. decembra predchádzajúceho roku.

Ak spravodajca neodloží podanie podľa ustanovenia § 23a, pripraví vec na predbežné prerokovanie. Ak sa návrh prijme na konanie, prerokuje sa v senáte alebo v pléne Ústavného súdu. Spravodajca zabezpečí, aby návrh, ktorý sa prijal na ďalšie konanie, bez meškania sa doručil ostatným účastníkom konania s výzvou na vyjadrenie v lehote, ktorú určí.

Sudcovi spravodajcovi zákon umožňuje, aby každému z účastníkov konania uložil, aby v určenej lehote odovzdal Ústavnému súdu potrebný počet odpisov svojich návrhov, vyjadrení alebo iných podaní pre Ústavný súd alebo pre ostatných účastníkov konania. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok, že tieto písomnosti sa obstarajú na náklady účastníka konania, ktorému sa táto povinnosť uložila.

Vo všeobecnosti platí, že  konanie pred ústavným súdom sa riadi zásadou ústnosti, najmä  vo veciach prerokúvaných Ústavným súdom podľa Článkov  125, 125a, 126, 127, 127a, 129 odsek  4, 5 a 7 Ústavy sa koná ústne pojednávanie. Od ústneho pojednávania môže Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustiť, ale iba v prípade ak od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.  Na ústnom pojednávaní majú právo byť prítomní účastníci konania a ich zástupcovia.

Ústne pojednávanie vo veciach podľa čl. 125, 126, 127a a 129 ods. 4 Ústavy je verejné. V ostatných veciach je verejné, ak Ústavný súd z dôležitých dôvodov verejnosť z účasti na celom pojednávaní alebo jeho časti nevylúčil. O verejnosti ústneho pojednávania platia primerane ustanovenia právnych predpisov o konaní pred súdom podľa zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.  Nálezy Ústavného súdu a uznesenia Ústavného súdu sa po ústnom pojednávaní vyhlasujú verejne.

 

Ústavný súd vykonáva dôkazy potrebné na zistenie stavu veci. Vykonaním určitého dôkazu mimo ústneho pojednávania môže poveriť jednotlivého sudcu. O vykonanie určitého dôkazu a úkonu môže požiadať aj iný súd.  Všetky súdy, orgány verejnej správy a iné štátne orgány zo zákona povinne poskytujú Ústavnému súdu na jeho požiadanie pomoc pri obstarávaní podkladov na jeho rozhodovanie.  Svedok alebo znalec sa nemôže odvolávať na svoju povinnosť mlčanlivosti ustanovenú právnymi predpismi, ak ho Ústavný súd svojím uznesením pre tento prípad povinnej mlčanlivosti zbavil.  Ak zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred Ústavným súdom primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku alebo Trestného poriadku.

 

Rozhodovanie o ústavnej sťažnosti

Pri rozhodovaní ústavného súdu sudca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím pléna alebo senátu Ústavného súdu alebo s ich odôvodnením, má právo, aby sa jeho odlišné stanovisko pripojilo k rozhodnutiu. Aj toto odlišné stanovisko sudcu sa doručuje a uverejňuje rovnako ako ostatné časti rozhodnutia. Pri hlasovaní v pléne alebo v senáte o rozhodnutí môžu byť prítomní len sudcovia a zapisovateľ, pričom o súhlase na trestné stíhanie sudcu ústavného súdu, alebo jeho vzatie do väzby, či súhlase na trestné stíhanie sudcu alebo generálneho prokurátora alebo jeho vzatie do väzby sa hlasuje tajne. Tajné hlasovanie sa uplatňuje aj v prípade začatia disciplinárneho konania  voči predsedovi a podpredsedovi Najvyššieho kontrolného úradu SR a generálneho prokurátora SR.

Vo veci samej rozhoduje Ústavný súd nálezom, ak zákon neustanovuje inak. V ostatných veciach rozhoduje uznesením. Rozsudkom rozhoduje len v konaní  o ústavnosti a zákonnosti volieb prezidenta SR, volieb do NR SR, volieb do orgánov územnej samosprávy   a volieb do orgánov Európskeho parlamentu.

Rozhodnutia Ústavného súdu o súlade právnych predpisov, o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov, ich častí, niektorých ustanovení, o zrušení pozastavenej účinnosti, ako aj rozhodnutia o výklade Ústavy alebo ústavného zákona sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Rozhodnutie vo veci samej musí byť odôvodnené a vyhlasuje sa „V mene Slovenskej republiky“. Účastníkom konania alebo ich zástupcom sa doručujú všetky rozhodnutia Ústavného súdu vydané v prerokúvanej veci. (7)

Osobitne je treba poukázať na ustanovenie § 35 zákona, ktorý oslobodzuje konania pred Ústavným súdom od súdnych poplatkom, ak zákon neustanovuje inak. Bezplatnosť konania pred ústavným súdom vyplýva aj z niektorých medzinárodných dokumentov, ktorými je Slovenská republika viazaná.(10) Trovy konania pred Ústavným súdom, ktoré vzniknú účastníkovi konania si hradí zo svojho.  Ústavný súd však môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

 

Zverejňovanie a sprístupňovanie rozhodnutí Ústavného súdu

Ústavný súd je povinný zverejňovať právoplatné rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o dočasnom opatrení a odložení vykonateľnosti napadnutého právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a to do 10 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na svojom webovom sídle.  V týchto rozhodnutiach sa pred zverejnením anonymizujú také údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov. Kategórie údajov, ktoré sa v rozhodnutiach anonymizujú a postup pri zverejňovaní súdnych rozhodnutí ustanoví plénum Ústavného súdu.

Ústavný súd sprístupňuje verejnosti na základe žiadosti podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám všetky súdne rozhodnutia, vrátane rozhodnutí, ktoré nie sú rozhodnutiami vo veci samej. Pritom robí opatrenia na ochranu práv a právom chránených záujmov. (5)

 

Záver

Ako vyplýva z predloženej analýzy právna úprava inštitútu ústavnej sťažnosti je  v dnešnej dobe informačného veku (1) rozsiahla a podrobná, zahŕňa právne predpisy takmer všetkých druhov. Podľa názoru autorky primerane  a dostatočne  upravujú inštitút ústavnej sťažnosti, ktorý prešiel viacerými právnymi úpravami a z uvedeného dôvodu sa v rámci záverov de lege ferenda nepovažuje za potrebné upraviť resp. doplniť už  mnohokrát upravované právne predpisy.

Použité zdroje:

1. Greguš, M. ml., – Petrinec, F. UKOMAKIS: The impact of information technology, information and communication flow and storage control, Managing the “intengibles”: business and entrepreneurship perspectives in a global context [elektronický zdroj]. – Ancona : Universitá Politecnica delle Marche, 2014. – ISBN 978-88-907795-7-2. – s. 1131 [CD-ROM]
2. Gregušová, D. a kol. 2005.  Právo informačných a komunikačných technológii.  Bratislava : STU,  2005. 186 s.  ISBN 978-80-227-2622-1
3. Lazar, J. a kol. 2006. Občianske právo hmotné 2 – Záväzkové právo; Právo duševného vlastníctva. 3. vydanie. Bratislava :  IURA EDITION, 2006. 598 s. ISBN 80-8078-084-6
4. Mrva, M.- Lenická, L. –Turčan, M. – Peráček, T- Mišurová, L. – Kubát, B. Legisvakancia v právnom poriadku Slovenskej republiky. In : Analýza normatívneho inštitútu legisvakancie. Bratislava. Univerzita Komenského v Bratislave, 2009, s. 5-19, ISBN 978-80-7160-292-7
5. Peráček, T. K niektorým problémom slobodného prístupu k informáciám  In:  Dny práva 2013 : Právni ochrana proti nepravomocným správny aktům [elektronický zdroj]. – Brno : Masarykova Univerzita, 2014. –ISBN 978-80-210-6811-7. – s. 204-220  [online]
6. Peráček, T. K sociálno-etickým východiskám spravodlivosti. In: Den právni teorie – Česko-slovenská doktorandská konference o teorii prava 2014 : sborník příspěvků z konference [online]. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, Právnická fakulta, 2014. [ s. 18] Spisy Právnické fakulty Masarykovy univerzity, řada teoretická, Edice Scientia, č. 485. ISBN 978-80-210-7369-2.
7. Peráček, T. Medzinárodnoprávne garancie prístupu k informáciám, In. Súčasné trendy a problémy v manažmente [elektronický zdroj]. – Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2013. – ISBN 978-80-223-3526-3. – S. 186-198 [CD-ROM]
8. Peráček, T. Podnikanie podľa živnostenského zákona. In:  Obchodné právo pre manažérov Právne postavenie podnikateľa podľa obchodného zákonníka Obchodné spoločnosti a družstvo  – Bratislava. Univerzita Komenského v Bratislave, 2014. s. 153-164. ISBN 978-80-223-3618-5
9. Peráček, T. Právo zamestnanca na súdnu ochranu a jeho úprava v právnom poriadku Slovenskej republiky : In.  Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce : desať rokov aplikačnej praxe (2001-2011). – Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, 2012. – ISBN 978-80-7160-327-6. – S. 73-81
10. Peráček, T. Ústavné a medzinárodné garancie práva na informácie  v porovnaní s existujúcou právnou úpravou. In. Manažment v teórii a praxi [elektronický zdroj]. – Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2012. – ISBN 978-80-223-3351-1. S. 278-289. [CD-ROM]
11. Treľová, S. – Peráček T. Pracovné právo pre manažérov. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, 2013 s. 46. ISBN 978-80-223-3530-0
12. Ústavný zákon č. 460/1992 Zb. Ústava SR v znení neskorších predpisov
13. zákon  NR SR č.   38/1993  Z.  z.  o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení  neskorších predpisov

 

Autor

Mgr. Petra Capandová, PhD.

Univerzita Komenského v Bratislava

Farmaceutická fakulta

Odbojárov č. 10

820 05  Bratislava

Slovenská republika

capandova@rec.uniba.sk

 

Recenzenti

Doc. JUDr. Daniela Gregušová, Csc.

JUDr. Michal Dzurdzík, PhD.

 

Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník IV.