K novej kodifikácii súkromného práva – časť II. (Hľadanie inšpirácií)

Abstrakt:

V septembri roku 2015 sa bez väčšieho vzruchu ukončila dôležitá etapa rekodifikácie súkromného práva na Slovensku. Po schválení Legislatívneho zámeru Občianskeho zákonníka v roku 2009, komisia pre rekodifikáciu Občianskeho zákonníka doručila Ministerstvu spravodlivosti SR výsledok svojej niekoľkoročnej práce – návrh prvej ucelenej verzie návrhu nového Občianskeho zákonníka. Predkladaný príspevok sa vo svojej druhej časti zaoberá myšlienkovými zdrojmi, ktoré ovplyvnili formulovanie navrhovaných riešení.

Kľúčové slová:

Súkromné právo, Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, rekodifikácia

V predchádzajúcej časti o rekodifikácií súkromného práva na Slovensku sme sa pokúsili naznačiť, ([1]) že potreba zásadnej legislatívnej zmeny v úprave vzťahov súkromnoprávnej povahy sa už vyše štvrťstoročia javí aktuálnou témou. Podaný výklad názorov na novú kodifikáciu súkromného práva mal zdôrazniť, že nutnosť zmien je vyvolaná predchádzajúcim vývojom práva v spoločnosti, vtedajšou predstavou o separácií úprav do kódexov podľa subjektu, t.j. kritéria, či príslušné vzťahy vznikajú v rámci výroby/distribúcie alebo spotreby. Dôsledok tohto prístupu je radikálne popretie všetkých tradičných inštitútov civilného práva, ktoré vyčlenilo tunajšie zákonníky aj z lokálneho kontextu právneho vývoja. Pri charakterizovaní následkov sa v právnej vede občianskeho práva otvorene hovorí o “troskách občianskeho práva”([2]) alebo dokonca o “retardovanosti československého občianskeho zákonníka”. ([3])

Odklonu od predstavy tradičného kódexu súkromného práva nezabránili ani veľké legislatívne zmeny, vykonané v roku 1991. Aj keď sa vtedajšia novelizácia Občianskeho zákonníka a prijatie Obchodného zákonníka hodnotili ako pozitívny krok pri prispôsobovaní súkromného práva podmienkam trhového hospodárstva a samotná novelizácia sa vydávala za koncepčnú zmenu, zároveň nie je možné prehliadnuť, že fakticky (z rôznych príčin subjektívnej i objektívnej povahy) táto novelizácia prispela ku konzervácii doterajšej koncepcie socialistického právneho systému v súkromnoprávnej oblasti … i k zachovaniu ideologických stereotypov vlastných socialistickému občianskemu právu. ([4]) Zámer odstrániť nedostatky Občianskeho zákonníka prostredníctvom širokej a veľmi obsiahlej úpravy v Obchodnom zákonníku sa ukázal ako vonkoncom neschodný a koncepčne nevhodný legislatívny postup … v skutočnosti sa na základe pôvodných deformácií postupovalo v zmenených podmienkach, čo už za existencie súkromného práva plodilo ďalšie deformácie. ([5])

Keďže ani následne novelizácie Občianskeho a Obchodného zákonníka nezmenili (ani nemohli zmeniť) koncepčné východiská oboch kódexov, rekodifikačné práce si naďalej vytyčujú zámer vykonať zásadné zmeny v úprave súkromnoprávnych vzťahov. Tento cieľ sa vo svojej podstate nemení už od Programového vyhlásenia vlády ČSFR z roku 1990. ([6]) V modifikovaných podobách sa k nemu hlásia všetky nasledujúce legislatívne zámery rekodifikácie a túto požiadavku preberá aj dosiaľ aktuálny dokument – Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka z roku 2009. Nevyhnutnosť opätovného započatia prác vysvetľuje v piatich okruhoch. Ako dôvod sa uvádza najmä to, že:

 

  1. Občiansky zákonník je v dôsledku veľkého množstva noviel roztrieštený, vnútorne nekonzistentný a neprehľadný,
  2. je potrebné definitívne vyriešiť „provizórium“ pretrvávajúce od roku 1991,
  3. Je potrebné odstrániť nekoncepčnosť pri prijímaní noviel implementujúcich legislatívu Európskej únie do Občianskeho zákonníka,
  4. je treba zosúladiť ustanovenia Občianskeho zákonníka s aktuálnym stavom európskeho súkromného práva,
  5. v konečnom dôsledku Občiansky zákonník z roku 1964 už vo výraznej miere nespĺňa požiadavky moderného kódexu 21. storočia. ([7])

 

Z uvedeného vplýva, že jedným z dôvodov rekodifikácie je aj skutočnosť, že “Občiansky zákonník ” sa dlhodobo považuje za zastaralý právny predpis. Paradoxne, tento argument využívajú aj oponenti monistickej koncepcie, ktorí poukazujú, že Obchodný zákonník  je novším právnym predpisom, do ktorého zasahovať netreba. Žiaľ, tu sa opomína, že inšpiráciou pre mnohé ustanovenia Obchodného zákonníka, osobitne v časti o záväzkoch bol Zákonník medzinárodného obchodu (zákona č. 101/1963 Zb.), predpis, ktorý rovnako zapadal do kritizovanej predstavy o potrebe odvetvových, do seba uzavretých komplexných kódexov.

Tvorba nového právneho predpisu sa nevylučuje so snahou zachovať právnu kontinuitu, t.j. nadviazať na predchádzajúcu právnu úpravu. Aj keď ďalšie štyri desaťročia právneho vývoja predstavovali diskontinuitu v úprave osobných a majetkových vzťahov, právna veda na Slovensku o potrebe nadviazať na vývoj spred socialistickej etapy vývoja veľa nehovorí. Naopak, možnosť priamočiareho návratu k právnemu stavu pred rokom 1950 sa spravidla vylučuje. ([8]) Dôvody treba hľadať v minulosti, keď sa v predmníchovskej republike, objavili snahy unifikáciou odstrániť právny dualizmus, ktorý nastal po vzniku spoločného štátu v roku 1918. Podľa vtedajších zástupcov slovenskej civilistiky, Vládny zámer Občianskeho zákonníka z roku 1937 bol v tom čase pre Slovensko neprijateľný, pretože predstavoval “… pretrhnutie právneho vývoja a prevzatie cudzieho práva”. Dôvodom bola skutočnosť, že predlohou novej osnovy bolo rakúske súkromné právo a “…slovenské obyčajové právo slúžilo za vzor len celkom výnimočne….” ([9]) Ani obnovenie prác na unifikácii súkromného práva po roku 1945 a analytické rozpracovanie inštitútov osnovy akademickom Š. Lubym ([10]) nemali na ďalšie  rekodifikačné práce hlbší vplyv. Neskôr sa návrat k predchádzajúcemu právnemu stavu odmietal aj preto, lebo nešlo o cestu, “… ktorou by sa prekonali koncepčné, systémové, vecné i formálno-legislatívne nedostatky platného právneho stavu a nepodarilo by sa dosiahnuť všetky náročné ciele novej modernej európskej súkromnoprávnej kodifikácie.” ([11])

Na rozdiel od Českej republiky, ktorá sa rekodifikačnými prácami prihlásila k návrhu občianskeho zákonníka z roku 1937, aj keď s výhradami, že tento zákon “nemôže byť plne inšpirujúcim legislatívnym materiálom” a že vývoj občianskeho a súkromného práva treba kriticky vyhodnotiť a obohatiť prípadne o niektoré moderné prvky”, na   Slovensku vyvstala úloha vytvoriť “nový chrám slovenského občianskeho práva” na vlastných základoch. To však neznamená, že predstavou o novom občianskom práve sa úplne zavrhli historické právne inštitúty. Práve naopak, zámer prinavrátiť Občianskemu zákonníku pôvodné miesto si priamo vyžadoval, aby sa hľadali väzby na tradičné inštitúty práva. Z určitých dôvodov, sa podkladom pre prvé kroky pri prispôsobovaní súkromného práva podmienkam trhového hospodárstva stal občiansky zákonník z roku 1950. K tomuto  zákonníku mal bližšie aj neskorší Vládny návrh Občianskeho zákonníka z roku 1998 ([12]), ktorý otvorene priznával, že “značnú časť navrhovaného Občianskeho zákonníka tvoria ustanovenia recipované z doteraz platných predpisov, ktoré sa v praxi osvedčili…” Nemali by sme však prehliadať, že v (strnulej) snahe pri hľadaní kontinuity právneho vývoja sa tieto prvé kroky  “reformovaného práva” paradoxne opierali o právny predpis, ktorý podľa svojej dôvodovej správy mal za cieľ “od základu rozbiť buržoáznu koncepciu občianskeho práva”.

K námetom z minulej úpravy právnych inštitútov sa hlásil aj rekodifikačný zámer z roku 2002. ([13]) Ten vo všeobecnosti odkazoval na to, že sa “… preberá to, čo sa osvedčilo … a čo je z hľadiska našej právnej kultúry a tradícií vyhovujúce.” Novší Legislatívny zámer z roku 2009 rovnako počíta s využitím prepracovaných a dotvorených pôvodných inštitútov a tiež pôvodných súkromnoprávnych zásad, ktoré sa doplnia novými. Kritériom výberu má byť nový metodologický prístup, dostatočný stupeň abstraktnosti právnej normy, to, či sa právny inštitút obsahovo a funkčne osvedčil, v praxi dlhodobo vykazuje požadovanú efektívnosť, zodpovedá európskym štandardom a napokon, či je rozumné a vhodné, aby sa prevzali do Občianskeho zákonníka. ([14])

Z posledných rekodifikačných prác vyplýva aj skúsenosť, že rekodifikačné práce hľadajú inšpirácie aj v ďalších myšlienkových zdrojoch, medzi ktoré sa obvykle radia občianske kódexy z okruhu európskej kontinentálnej kultúry a ďalej príslušné medzinárodné zmluvy a ďalšie právne akty prijaté na úrovni Európskej únie. Osobitne v posledných desaťročiach, nezanedbateľným zdrojom sú aj početné nadnárodné projekty ako napr. Zásady UNIDROIT a akademické iniciatívy, ako sú Princípy európskeho zmluvného práva (PECL), Princípy európskeho deliktného práva (PETL), Návrh spoločného referenčného rámca (DCFR) a pod. K takýmto vzorom sa hlásia aj ukončené projekty rekodifikácie. Napríklad dôvodová správa k  osnove návrhu Občianskeho zákonníka v Českej republike uvádza, že sa inšpirovala  občianskými zákonníkmi Rakúska, Švajčiarska, Nemecka, Talianska, Holandska a Poľska; z najmodernejších zasa zákonnou úpravou v Québecu a Rusku … prihliadlo sa tiež k zákonníku francúzskemu, belgickému, španielskemu aj portugalskému a tiež k občianskemu právu Lichtenštajnska.

V podmienkach Slovenskej republiky sa na myšlienky najmodernejších občianskych zákonníkov odvolával už Vládny návrh Občianskeho zákonníka z roku 1998. Ako vzor výslovne vymenúval Občiansky zákonník Holandského kráľovstva a kanadskej provincie Québec, zrejme preto, že v týchto kódexoch sa nachádzalo riešenie pre zdôvodnenie charakteru budúcej povahy Občianskeho zákonníka, jeho prípadnej komercionalizácie. Dôvodová správa k Návrhu vyjadrovala aj snahu harmonizovať naše občianske právo so základnými občianskoprávnymi úpravami krajín kontinentálnej Európy. Aj keď Slovenská republika v tom čase ešte nebola členom Európskej únie, ustanovenia Návrhu už zohľadňovali obsah malého počtu dovtedy vydaných smerníc.

Neskorší Legislatívny zámer (z roku 2002) vo svojej Predkladacej správe vysvetľoval, že pri kodifikácii súkromného práva sa bude prihliadať nielen na dávnejšie kodifikácie (Francúzsko, Rakúsko, Nemecko), ale aj na súdnu prax, prostredníctvom ktorej sa tieto kodifikácie prispôsobili potrebám slobodného trhu a moderného trhového hospodárstva. Z moderných kodifikácií sa ako vzor budúcej úpravy citovalo opäť Holandsko a kanadský Québec a naviac aj Taliansko a Švajčiarsko, pričom sa zdôrazňovala, že práve tieto kódexy obsahujú jednotnú úpravu záväzkového práva. Preberanie cudzích skúseností považovali autori Správy za nevyhnutné tam “…kde nám doterajšia úprava chýba, alebo kde v tejto úprave máme vážne nedostatky a medzery…”. Vyslovene sa však odmietalo preberanie ucelených a komplexných úprav cudzích občianskych zákonníkov.

Oproti minulosti, sa oveľa väčší dôraz kládol na zohľadňovanie európskeho súkromného práva; dokonca sa vyhlasovalo, že pôjde o jednu zo základných zásad v procese kodifikácie Občianskeho zákonníka. Z obsahu Správy však vyplýva, že problematika európskeho súkromného práva sa prakticky zužovala len na implementáciu smerníc orgánov EÚ; iné vtedy už známe zdroje harmonizovaného práva, ako napríklad princípy UNIDROIT sa v Správe opomínajú.

Ostatný legislatívny zámer (2009) rekodifikácie bez ostychu vyjadruje snahu pripraviť “moderný národný kódex súkromného práva s európskymi dimenziami, ktorý na tom základe dosiahne vysoký stupeň konvergencie s občianskymi zákonníkmi štátov Európskej únie, najmä však so susediacimi transformujúcimi sa štátmi.” Zámer zdôrazňuje  nevyhnutnosť porovnávania úprav s početnými zahraničnými zákonníkmi, predovšetkým tými, ktoré predstavujú stredoeurópsku tradíciu najmä ABGB a BGB, Určitým zdrojom má byť aj nový Občiansky zákonník Českej republiky. V zámere sa uvádza, že rozsiahle použitie komparatívnej metódy  bude zamerané osobitne  na tie kódexy, ktoré predstavujú monistické riešenie problematiky. Podobne ako v projekte z roku 2002, opäť sa odmieta kopírovanie alebo vychádzanie z určitého tzv. vzorového kódexu.

Osobitne miesto v Legislatívnom zámere zaberá oblasť implementácie európskeho súkromného práva, s dôrazom na spôsob preberania smerníc so spotrebiteľskou problematikou. Zámer v tejto časti hľadá inšpirácie v tých právnych úpravách (Holandsko, Nemecko), v ktorých sa spotrebiteľské zmluvy integrovali do ustanovení Občianskeho zákonníka. Zámer sa myšlienkovo odvoláva aj na tzv. súkromné iniciatívy (z ktorých menuje UNIDROIT, PECL a PETL) a tieto považuje za veľmi dôležité skúsenostné závery zovšeobecňujúce poznatky na celoeurópskej úrovni. Podľa Zámeru, obsiahnuté fundamentálne zásady i niektoré základné pravidlá sa vhodným spôsobom priamo premietnu do príslušných ustanovení nového kódexu, najmä pri tvorbe zmluvného práva a práv na náhradu škody.

Z uvedeného by mohlo vyplývať, že projekty zamerané na tvorbu nového Občianskeho zákonníka, resp. na novú kodifikáciu súkromného práva existovali a napĺňali svoje poslanie bez toho, aby sa nejako osobitne zaoberali podstatou a zmyslom občianskeho práva po spoločenských zmenách v roku 1989. Výhrady ([15]) o absencii rozsiahlej teoretickej  prípravy, ktorá by objasnila základné otázky podstaty, povahy a cieľov občianskeho práva sa zdajú byť vo veľkej miere oprávnené. V súčasnosti je však evidentným pragmatický prístup k otázkam obsahu a usporiadania ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý metodologicky pripomína eklekticizmus (z gréckeho eklegein-vyberať, voliť si). ([16]) To znamená, že hľadanie právnych riešení sa viac ako na pôvodné myšlienky sústreďuje na prísľuby nových prístupov a riešení. Napokon, napodobňovanie a preberanie prvkov nechýbalo ani pri významných kodifikačných dielach z minulosti. Napríklad pri príprave francúzskeho občianskeho zákonníka (Code civil des francais) z roku 1804 bolo úlohou komisie fúzovať rímske a obyčajové právo do jediného koherentného systému, ktorý by zároveň vyjadroval tie idey Revolúcie, ktoré boli všeobecne akceptované verejnosťou. V Nemecku prominentný právnik Thibaut, reprezentant prirodzenoprávnej školy hlásal, že existujúci francúzsky, pruský a rakúsky občiansky zákonník by mohli slúžiť ako model pre nemeckú kodifikáciu súkromného práva. Aj napriek tomu, že sa svojou predstavou nepresadil, výsledná podoba tzv. Pandenrecht sa vo veľkej miere zakladal na poznatkoch zo štúdia rímskych “Digesta”. Tak francúzsky, ako aj nemecký kódex sa neskôr stali vzorom pre kodifikácie v ďalších krajinách, aj mimo územie kontinentálnej Európy. Napokon, eklektizmus “v najvyššej forme” pripomína Turecko, keď takmer doslova prevzalo švajčiarsky občiansky zákonník z roku 1926.

Z určitým zovšeobecnením sa dá povedať, že vyberanie a napodobňovanie prvkov z viacerých i protikladných slohov a štýlov a ich následné spájanie do nových celkov a nových kompozícií už nie je len výhradou architektúry. Pre súčasnú tvorbu a refomu práva je príznačná výmena myšlienok a modelov, a to dokonca aj medzi rozdielnymi právnymi systémami. Podľa významného komparatista – R. Zimmermanna, “… existuje síce predstava o fundamentálnych rozdieloch medzi common law a kontinentálnym právom … osobitne v zmluvnom práve však vidíme, že rozdiely nie sú až tak zrejmé, ako sa to obvykle podáva … mapa európskych právnych systémov tak nemôže byť zobrazovaná čiernobielo, ale skôr v rôznych odtieňoch šedej.” ([17])

Ak teda akceptujeme existenciu fenoménu nadnárodnej migrácie myšlienok, je tiež potrebné pripustiť určitú odôvodnenosť pragmatického prístupu pri tvorbe a reforme práva, ktorý sa prejavuje tak, že na rozdiel od minulosti sa odmieta formulovanie jediného modelu správania sa, a naopak, pozorujú sa rozdiely v spoločnosti, analyzujú sa súčasné sociálno-ekonomické podmienky a pritom sa prihliada na postoje verejnosti (public attitudes). ([18])

Použité zdroje:

([1]) Dulak, A. K novej kodifikácii súkromného práva – časť I, Digital Science Magazine [elektronický zdroj] Roč. 5, č. 1 (2016),

([2]) Švidroň, J. Mravné dimenzie občianskeho práva. Právny obzor, 90, 2007, č. 4.

([3]) Eliáš, K.: Občanský zákoník a postmoderní myšlení v Česku. IN Lazar, J., & Blaho, P. (Eds.). (2007). Základné zásady súkromného práva v zjednotenej Európe. Iura Edition,

([4]) Eliáš, K., Zuklínová, M. (hlavní zpracovatele): Návrh Občanského zákonníku (Část první až páta). Návrh pracovní komise. Ministerstvo spravedlnosti České republiky, 2005,

([5]) Dulak, A. K hlavným dôvodom rekodifikácie Občianskeho zákonníka. Acta Iuridica Sladkoviciensia XI, 2015. ISBN: 978-80-8167-040-4,

([6]) Internetová stránka: http://www.vlada.cz/assets/clenove-vlady/historie-minulych-vlad/prehled-vlad-cr/1990-1992-cr/petr-pithart/ppv-1990-1992-pithart.pdf .

([7]) Lazar, J. Návrh  legislatívneho  zámeru  kodifikácie  súkromného  práva,  Materiály  z odbornej  konferencie, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava: EUROKODEX, Poradca podnikateľa, spol. s. r. o., 2008, ISBN 978-80-89363-14-8

([8]) Lazar, J. Otázky kodifikácie súkromného práva. Iura Edition, 2006. ISBN 80-8078-128-1,

([9]) Luby, Š. Obyčajové právo a súdna prax. (Civilistická štúdia zo slovenského práva). Bratislava: Nákladom Právnickej fakulty Slovenskej univerzity, 1939,

([10]) Luby, Š. Československý občiansky zákonník a slovenské súkromné právo. Právny obzor, 1947, č. 1,

([11]) Dulak, A. Rekodifikácia súkromného práva na Slovensku – stav a ciele. IN: Reforma súkromného práva na Slovensku a v Čechách. – Brno : Masarykova univerzita, 2013. ISBN 978-80-210-6626-7,

([12]) Vládny návrh občianskeho zákonníka č. 1046 z roku 1998,

([13]) Časopis Justičná revue č. 8-9/2002,

([14]) Dulak, A. Ku koncepčnej otázke rekodifikácie Občianskeho zákonníka (osnované prevažne na myšlienkach prof. Lazara) In: Liber amicorum Ján Lazar: pocta profesorovi Jánovi Lazarovi k 80. narodeninám. – Trnava : Typi Universitatis Tyrnaviensis, 2014. ISBN 978-80-8082-791-5,

([15]) Hurdík, J. Institucionální pilíře soukromého práva v dynamice vývoje společnosti. Praha: C. H. Beck, 2007, s. 1-7, tiež Hurdík, J. et al. Občanské právo hmotné. Plzeň: Aleš Čeněk,

([16]) Internetová stránka: https://sk.wikipedia.org/wiki/Eklekticizmus_(umenie)

([17]) Zimmermann, R. The Present State of European Private Law. Amsterdam: Knaw Press, 2010. ISBN 978-90-6984-607-1,

([18]) Mousourakis, G. Roman Law and the Origins of the Civil Law Tradition. Cham: Springer, 2014. ISBN 3319122681.

Autor:

Doc. JUDr. Anton Dulak, PhD.
Fakulta práva Janka Jesenského VŠD
Richterova 1711
925 21 Sládkovičovo

 

Recenzenti:

Doc. JUDr. Daniela Gregušová, CSc.
Fakulta práva Janka Jesenského VŠD
JUDr. Pavol Judiak, PhD.
Fakulta práva, Paneuropská VŠ

Vydanie:
Digital Science Magazine, Číslo 1, Ročník V.

image_print