Spotrebiteľské zmluvy uzavierané elektronickými prostriedkami komunikácie

V modernej  dobe  s čoraz  rastúcejšou  potrebou  šetrenia  času  a stretávame  s oveľa  častejším  využívaním  prostriedkov  komunikácie  v procese  uzavierania
zmlúv. Tieto tendencie môžeme tiež chápať ako istý fenomén súča nej doby, kedy v dôsledku  rýchleho  behu  času  a  potreby  použitia  financií  sa  u kupujúcich  stretávame  s čoraz  väčšou  potrebou  zorientovania  sa  v čo  najvýhodnejších  ponukách  jednotlivých  tovarov  ponúkaných rozsiahlym  počtom  obchodníkov.  Nie  je  to  len  otázka  takejto  podoby  racionalizácie nakupovania, ale v neposlednom rade aj s tým súvisiaca výhoda plošného  porovnávania cien  tovarov, kupujúceho, súčasne aj zákulisnou ideou tohto článku.

Použitie  vyššie  uvedenej  formulácie  potreby  šetrenia  „osobných  financií“  nebolo bezbrehým vzťahu,  ktorý  v tejto  rozprave  nadobúda  rozhodujúce  postavenie.  Skôr,  ako  prejdeme k výkonu  plnenia  z  tohto  právneho  vzťahu,  musíme  najprv  definovať  pojem  „spotrebiteľská zmluva“.

Pojem  spotrebiteľská  zmluva  nachádza  v slovenskom  právnom  poriadku  charakter tzv. legálneho (ďalej  len  OZ),  ktorý  na  vyjadrenie  jeho  podstaty  používa  formuláciu:  „Spotrebiteľskou zmluvou  je  každá  zmluva  bez  ohľadu  na  právnu  formu,  ktorú  uzatvára  dodávateľ  so spotrebiteľom.“ právneho  vzťahu,  a síce  skutočnosť,  že  spotrebiteľskou  zmluvou  je  akákoľvek  zmluva,
či  už  pomenovaná  alebo  nepomenovaná.  To,  či  daný  právny  vzťah  je subsumovaný  pod názov  „kúpna  zmluva“,  „zmluva  o dielo“,  „nájomná  zmluva“  (a  iné)  alebo  pod  žiadny z tých,  ktoré  zákon  pozná,  nehrá  v procese  posudzovania  zmluvy  ako  spotrebiteľskej nijakú  úlohu.  Spotrebiteľský  charakter  zmluvy  tak  môžeme  nazvať  formou  a objekt daného  právneho  vzťahu  obsahom.  Rozhodujúcim  prvkom,  ktorý  pomenováva  záväzok prívlastkom  „spotrebiteľský“  je  povaha  subjektov  zúčastnených  na  jeho  vzniku,  a síce dodávateľa (§52 ods. 3 Občianskeho zákonníka „Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.“) na  strane  jednej  a spotrebiteľa (§52 ods. 4 Občianskeho zákonníka „Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.“) na  strane  druhej.  Výnimočným  znakom  týchto zmlúv  je  istá odchýlka  od  bežných  občianskoprávnych  záväzkov  zosobnená  v pomenovaní spotrebiteľských zmlúvvyjadrením,  že  ustanovenia  o  spotrebiteľských zmluvách,  ako  aj  všetky  iné  ustanovenia upravujúce  právne  vzťahy, ktorých  účastníkom  je  spotrebiteľ  sa  použijú  vždy,  ak  je  to  na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Možnosť obmedzenia práv spotrebiteľa je vyjadrená  hrozbou  neplatnosti  zmluvných  dojednaní  alebo  dohôd,  ktorých  obsahom  alebo účelom je obchádzanie chráneného postavenia spotrebiteľa.

Ako v procese plnenia záväzku zo strany dodávateľa adekvátne chránený?

Otázka  realizácie  (resp.  výkonu)  individuálneho  právneho  vzťahu  nadobúda  význam  po vstúpení  zmluvy  do  platnosti,  resp.  účinnosti.  V tomto  prípade  hrá  rozhodujúcu  úlohu posúdenie  právneho  vzťahu  v intenciách  záväzných  právnych  predpisov.  Rozhodujúcim prvkom je predovšetkým prihliadanie na formu právneho vzťahu (napr. obligatórna písomná) a jeho  obsah  (právom  aprobovaný,  či  reprobovaný).  Až  po  overení  splnenia  zákonných predpokladov nároku na jeho splnenie.

Odhliadnuc  od  horeuvedenej  teórie  platiacej  pre  všetky  kontraktuálne  právne  vzťahy,  bude vhodné keď prejdeme k podstate veci a síce k otázke plnenia spotrebiteľskej zmluvy uzavretej na zmlúv je spôsob uzavretia zmlúv na diaľku. Týmto úkonom chápeme uzavretie zmluvy medzi predávajúcim  a  spotrebiteľom  na zásielkový predaj tovaru  alebo  na  poskytnutie služby na diaľku  výlučne  prostredníctvom  prostriedkov  komunikácie.  Na  zohľadnenie  prostriedkov komunikácie  zákon (§9 Zákona č. 108/2000 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaj) pamätá  a vymedzuje  ich  demonštratívnym  spôsobom  ako  prostriedky, ktorými  sú  najmä  adresovaný list,  ponukový  katalóg,  inzercia  v  tlači  s  formulárom objednávky,  televízia  pri  predaji  cez  telefón,  elektronická  pošta  a iné.  Rozhodujúcim prvkom  v procese  uzavretia  zmluvy  na  diaľku  je  teda  materiálny  prostriedok  zabezpečujúci komunikáciu medzi kupujúcim a dodávateľom.

Vznik zmluvy a postup pri jej realizácii

Samotná  účasť  prostriedkov  komunikácie  v procese  uzavierania  zmluvy  na  diaľku  nás privádza k uplatneniu zákonov súvisiacich s týmto procesom. S ohľadom na charakter týchto prostriedkov
A síce:

– prostriedky listinnej diaľkovej komunikácie,  akými  sú  napr.:  adresovaný  list, adresovaná formulárom objednávky

– prostriedky telefonického kontaktu,  akými  sú  napr.:  automatické  telefónne
zariadenie,  telefón,  videofón,  fax,  videotex,  rozhlas,  televízia  pri  predaji  cez
telefón a dnes najfrekventovanejšie

– prostriedky elektronickej komunikácie,  akými  sú  napr.:  mikropočítač  a televízna obrazovka s klávesnicou alebo obrazovkou reagujúcou na dotyk,  alebo
elektronická pošta.

V závislosti  od  voľby  prostriedkov  komunikácie  na  diaľku  rozlišujeme  aj  predpisy s uzavieraním zmlúv na diaľku súvisiace.Všeobecne  o okamihu  uzavretia  zmluvy  platia  všeobecné  ustanovenia  štvrtej  hlavy Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch. Konkrétne §43a OZ, ktorý je formálnoprávnym
základom  negociačného  procesu  o obsahu  zmluvy.  Toto  ustanovenie definuje  návrh  na uzavretie zmluvy ako „prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol návrhom viazanýmieste  je  dostatočné  definovanie  subjektu,  voči  ktorému  je  vykonaná  oferta  (návrh  na uzavretie  zmluvy).  K splneniu  tohto  atribútu  dochádza  vymedzením  identifikačných  znakov subjektu  (najmä  meno,  priezvisko/názov,  adresa,  príp.  IČO).  Druhá  podmienka  sa  viaže k naplneniu  náležitosti  obsahu  v rozsahu  jeho  dostatočne  určitého  definovania.  Tretia podmienka  je  zhmotnená  vo  vôľovom  prvku  negociačného  procesu,  ktorá  ukladá  že  z  vôle navrhovateľa  musí  jasne  vyplývať  záujem  byť  svojím  návrhom  viazaný  v prípade  jeho akceptácie určený.  Pôsobením  chápeme  okamih  vyvolania  účinkov  predpokladaných  návrhom  až  do momentu  jeho  zániku.  Za  prijatie  návrhu  sa  považuje  včasné vyhlásenie  urobené  osobou, ktorej  bol  návrh  určený,  alebo  iné jej včasné konanie,  z  ktorého  možno  vyvodiť  jej  súhlas.
Zmluva je účinnosť.  Mlčanie  alebo  nečinnosť  samy  o  sebe  neznamenajú  prijatie  návrhu.  V tomto prípade  je  treba  poznamenať  jednu  dôležitú  skutočnosť,  a síce  rozdiel  medzi  účinnosťou prijatia OZ s  obsahom  návrhu  dôjde  navrhovateľovi.  To  znamená,  že  jednosmerný  návrh  na  uzavretie zmluvy  nadobudne  účinnosť  až  po  odoslaní  „odozvy“  na  jeho  doručenie  prostredníctvom doručenia akceptácie návrhu späť do rúk jeho navrhovateľa. Okamih účinnosti zmluvy z neho vyplývajúcej je ale odlišný a viaže sa v zásade na ustanovenia obsiahnuté v návrhu. Prakticky, samotná  akceptácia  chápaná  ako  pristúpenie  k návrhu  nadobúda  v tomto  prípade  efekt podobný platnosti zmluvy. V súvislosti s návrhom na uzavretie zmluvy je treba poznamenať ďalšiu  dôležitú  skutočnosť,  a síce  že  prijatie  návrhu,  ktoré  obsahuje  dodatky,  výhrady, obmedzenia sa.

Vráťme  sa  ale  k uzavieraniu  zmlúv  na  diaľku.  V tomto  procese  platia  horeuvedené pravidlá  primerane  tak  ako  v priebehu  uzavierania  akýchkoľvek  iných  zmlúv.  Otázka uzavretia  zmluvy  „elektronickými  prostriedkami“  v zásade  prostredníctvom  internetu  však disponuje obchodovania  na  internete  je  zákon  o elektronickom  obchode (Zákon č. 22/2004 Z. z. Zákon o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z.) (ďalej  len  ZoEO).  Tento predpis  vo  svojom  ustanovení  definuje  tzv. službu informačnej spoločnosti  ako  službu poskytovanú na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou  spravidla  za  úhradu  na žiadosť príjemcu služby  informačnej  spoločnosti.  Okrem spracovania, prenosu, uchovávania, vyhľadávania alebo zhromažďovania dát a elektronickej pošty zákon  aj  tzv. komerčnú komunikáciu. Tento  pojem  je  legálnym  pojmom  a zákon  pod  ním chápe  informácie  o  tovare,  službe,  podnikateľovi  alebo  o  osobe,  ktorá  vykonáva  povolanie alebo  regulované  povolanie  podľa  osobitného  zákona,  vrátane  reklamy,  ponuky  a  predaja tovaru.
jeho spotrebiteľa,  keď  v  §2  definuje  príjemcu  služieb  ako  fyzickú  osobu  alebo  právnickú  osobu, ktorá  využíva  služby  informačnej  spoločnosti.  Ak  je  však  príjemcom  služieb  fyzická osoba, ktorá  využíva  služby  informačnej  spoločnosti  na iný účel ako na podnikanie  alebo  výkon svojho povolania, považuje sa za spotrebiteľa.
V intenciách  tohto  zákona,  ktorý  v procese  uzavierania  spotrebiteľskej  zmluvy prostredníctvom    internetu  hrá  základnú  úlohu,  je  potrebné  odlišovať  prijatie  návrhu  na kontrole  vnútorného  trhu  vo  veciach  ochrany  spotrebiteľa  a  o  zmene  a  doplnení  niektorých  zákonov  v  znení zákona č. 284/2002 Z. z. uzavretie zmluvy od tzv. nachádza  vyjadrenie  najmä  v právnickom  názvosloví.  V hovorovej  reči  sa  často  krát stotožňuje  s výrazom  „objednávka“.  Tieto  pojmy  však  majú  zásadné  rozdiely  definované právnymi ustanovenie elektronicky  potvrdiť  objednávku  bezodkladne  po  jej  doručení.  Vyžaduje  sa  zdôrazniť, že  týmto  ustanovením  sa  chápe  výhradne  potvrdenie  objednávky  v zmysle  potvrdenia  jej fyzického  doručenia,  ako  preukázanie  dosiahnutia  účelu  elektronickej  komunikácie.  Ak, by  sme  toto  ustanovenie  chápali,  ako  potvrdenie  objednávky  v zmysle  potvrdenia  prijatia návrhu na uzavretie zmluvy, išlo by o zjavný zásah do zmluvnej voľnosti a teda aj zmluvnej autonómie. V tomto  prípade,  by  tak  právnym  dôvodom  vzniku  zmluvného  záväzku  nebola slobodná plní v danom prípade výhradne notifikačnú funkciu.

Uzavieranie  zmlúv  prostredníctvom  prostriedkov  diaľkovej  komunikácie  nadobúda v súčasnej  spoločnosti  čoraz  významnejšie  postavenie  najmä  s osobitným  prihliadnutím  na frekvenciu ktorý  je  významne  definovaný  práve  diaľkovou  komunikáciou  je  treba  poznamenať,  že odhliadnuc od tohto charakterového prvku je tento proces iba  podobou v akej sa negociácia s uzavretím  zmluvy  v konečnom  dôsledku  uskutočňuje.  Napriek  použitiu  moderných prostriedkov  komunikácie  sa  vyžaduje  zdôrazniť  práve  už  použitý  pojem  „prostriedok“, ktorý  naproti  „osobnému“  uzavieraniu  zmlúv  plní  v tomto  procese  výhradne funkciu sprostredkovateľa.

Záverom  môžeme  teda  konštatovať,  že  použitie  komunikačných  prostriedkov v negociačnom  procese  nijako  zásadne  neodlišuje  proces  diaľkového  uzavretia  zmluvy  od procesu uzavretia zmluvy medzi prítomnými osobami.

Autor: JUDr. Filip Petrinec